Nezaradené

Ja, bloger?

Ja, bloger?

Sen, ktorý sa stal skutočnosťou, aneb nikdy nehovor nikdy. Môj prvý blog post je na svete a môžem sa oficiálne prehlásiť za blogera. Alebo nie? Stačí jeden príspevok, aby som sa stal blogerom? Netrúfam si odpovedať, ale začať je taktiež úspech. Dokopal som svoju prehnilú riť a vytvoril vlastný cestovateľský blog. Wuaaaaaa. A prečo vlastne bloger?

Prečo som sa rozhodol ísť cestou blogera?

Píše sa rok 1998, základná škola, hodina slovenčiny a pani učiteľka nám zadelila napísať slohovú prácu „kde sa vidíme za pár rokov, keď budeme veľkí.“ Mal som jasno a môja práca obsahovala všetko podstatné, čo sa od nás v živote vyžaduje – vysnívaný domček s bazénom; prácu, ktorá by ma bavila; slušný finančný príjem; peknú milujúcu ženu a nech nežerem tri krásne dcérky. Cieľ jak oči, ktorého sa držím stále, ale zubom času som ho jemne doľadil, keďže odjakživa patrím medzi človeka, ktorý v živote chce veľa vecí naraz a nikdy nič nedotiahne do konca. Preto som si stanovil priority!

V roku 2010 sa ja a moji dvaja kamaráti vydávame po prvýkrát k moru. Obdobie, kedy som si na svôj zoznam cieľov pridal ďaľšiu položku a to cestovanie. Neplánoval som to brať nejak profesionálne, ale v tých študentských časoch ma potešilo, keď sa mi podarilo vycestovať aspoň raz za rok a spoznať novú krajinu. Každý rok som teda cestoval do inej krajiny prevažne cez cestovné kancelárie formou all inclusive a po štvrtýkrát ma to prestalo baviť. Prejedanie sa all day, all night kvázi „zdarma“ a väčšinu času byť zatvorený v rezorte hotela nebolo nič pre mňa. Dovolenky typu „odnes si päť kilogramov naviac“ som vymenil za štyri roky párty dovoleniek na ostrove Pag v Chorvátsku a moja dušička bola na určitý čas ukojená.

Medzitým, niekedy v období druhej párty dovolenky som si plánoval splniť jeden z mojich prvých cieľov – osamostatniť sa. Kúpiť si stavebný pozemok v okolí Nitry, postaviť si vysnívaný domček a prípadne splodiť nejaké to ovocíčko. Mal som slušnú prácu vo vyštudovanom obore a na bývanie v mamahoteli som už nebol najmladší. Hľadal som teda pozemok, pričom sa mi dlhšiu dobu nedarilo nájsť vhodný podľa mojich predstáv. Som aj rád, pretože rok nato mi blikla myšlienka. „Pokiaľ sa teraz usadím, zoberiem si na krk hypotéku na tridsať rokov, postavím dom a založím rodinu náhodou s rozdielnymi názormi, tak príležitosť splniť si svôj najväčší sen padá.“ Svoje priority som prehodnotil, bývanie odložil bokom a začal sa plne venovať tomu, ako si splniť svôj cestovateľský sen.

Konečne sa dostávam k pointe

Dostávam sa teda k bodu, prečo som sa rozhodol ísť cestou blogera. Tri roky kancelárskej práce ma v poslednej dobe okrem peňaženky nenapĺňali a štvrtý rok som siliť nechcel. Cítil som, že to nie je život, ktorý chcem viesť minimálne ďalších tridsať rokov až do dôchodku. Potreboval som zmenu, ktorá mi nebude vysávať energiu a buď ma urobí štastným, alebo neštastným, ale aspoň nebudem celý život ľutovať, že som to neskúsil a nezistil na vlastnej koži. Rozhodol som sa teda započať svôj cestovateľský sen začiatkom septembra 2019 študovaním angličtiny v Austrálii. Dúfam, že mi Austrália otvorí dvere aj ďalej do sveta a umožní mi podeliť sa o svoje zážitky na mojom cestovateľskom blogu. A kdovie, možno mi blog otvorí aj ďalšie dvere k ďalšiemu cieľu, ktorý mám na svojom dlhom zozname.

Dúfam teda, že moju nespisovnú slovenčinu prekusnete a obdaríte ma pozitívnymi aj negatívnymi ohlasmi. Veď človek sa učí na vlastných chybách, no nie? Príspevky na blog začnem uverejňovať ešte pred cestou do Austrálie z mojich doterajších menších výletíkov, aby som si precvičil písanie a našiel svôj vlastný štýl.

Niečo v skratke na záver

Volám sa Richard, ale uprednostňujem Rišo, mám tridsaťjedna rokov a pochádzam ze Šurán. Vyštudoval som Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre s odborom kvalita produkcie a posledné tri roky pracujem v Automotive spoločnosti, ako inžinier kvality pre VW, Daimler a Opel zákazníkov. Koncom júla 2019 dávam výpoveď a mením kariéru. 

Nenávidím zimu a zbožňujem leto. Milujem cestovanie, fotografovanie a relax pri dobrom filme alebo seriály. Mám rád spoločnosť dobrých ľudí a mojim najnovším hobbym je ísť si za svojim cieľom.

Mojim hlavným mottom, ktorým sa riadim vo svojom živote je, akoby cigáň povedal „Na diksunenge to trajo, de trajin to súno“ v preklade „Nesnívaj svôj život, ale ži svôj sen“. Dopomohlo mi zodvihnúť svôj prehnilí zadok, prestať snívať a začať žiť svôj sen. 

V prípade akýchkoľvek otázok, ak potrebuješ poradiť, alebo ti je iba smutno a nemáš ským pokecať, tak ma môžeš vždy kontaktovať pomocou kontaktného formuláru, ktorý nájdeš na tomto linku.

S pozdravom Večne tulák

Večne tulák
Večne tulák
Cestovateľský blog Večne tulák je slovenský blog začínajúceho cestovateľa, ktorý ťa inšpiruje nesnívať svôj život, ale žiť svôj sen.
Večne tulák

2 komentáre

Leave a Comment