AfrikaMaroko

Marakéš a 9 dôvodov prečo sa mi nepáčil…

1
Marakéš nazývaný aj červenou perlou Maroka vyvoláva zimomriavky, už len pri vyslovení názvu mesta a láka cestovateľov z celého sveta. Berberské mesto je plné histórie a exotiky s nekonečnými bazárovými uličkami, ktoré patrí medzi jedny z najfascinujúcejších miest sveta. Po jej návšteve však doteraz nechápem, prečo? Prečo ľudí podmaní natoľko, že túžia mesto navštíviť, ba dokonca sa znova vrátiť? V mojom prípade si stačí spomenúť na 9 ráznych dôvodov prečo sa mi Marakéš nepáčil a chuť ma prejde zo sekundy na sekundu.

Nie je všetko zlato čo sa blyští…

Od Marakéšu, ktorý som navštívil z dôvodu lacnej letenky som čakal omnoho viac. Nemôžem však povedať, že som nevidel nič výnimočné. Výnimočnosti ma stretli na každom kroku po prílete na letisko od premávky plnej chaosu, otravných a agresívnych predavačov v bazároch až po prechádzku odľahlými uličkami starého mesta s plnými trenslami. Ja viem! Kritizujem viac než Pali Habera a preto musím poznamenať, že sa našli aj svetlé stránky. Veľa záleží od toho, ako si trip naplánuješ, v akej časti mesta sa ubytuješ, ktorými uličkami blúdiš, aké hlboké máš vačky a ako veľmi máš na saláme. Keby sa mám do Marakéšu opäť vrátiť, tak si itinerár naplánujem úplne inak viď. na konci článku. 

 

Marakéš
Nie je všetko zlato čo sa blyští...

V prípade záujmu si prečítaj článok o Maroku na tomto linku (doplním o 2 týždne), kde nájdeš mnoho zaujímavého z návštevy Marakéšu a ďalších kútov Marockého kráľovstva. 

9 dôvodov prečo sa mi Marakéš nepáčil:

  1. Dohoda s taxikárom ešte neznamená, že dohoda naozaj platí
  2. Premávka v Marakéši je jeden veľký chaos

  3. Otravní jedinci každú chvíľu, z každej strany a na každom kroku
  4.  Čo je horšie ako byť otravný? Byť otravný a zároveň agresívny!
  5. Deti! Obraz svojich rodičov
  6. Nebezpečne pôsobiace štvrte v uliciach Mediny
  7. Smrad benzínu, močoviny a hnijúceho mäsa
  8. Spoznávacie zájazdy značne zavádzajú od reálnych očakávaní
  9. Hašiš a drogy ako náhrada alkoholu

1. Dohoda s taxikárom ešte neznamená, že dohoda naozaj platí

Marakéš
Kopyto lopito neznamená, že platí to...

V Marakéši nie je núdza o taxikárov, ktorý by nás odviezol z letiska do nášho Riadu vzdialeného približne 7 km. Taxikár si nás sám vyhliada a začína náročné zasadnutie vyjednávačov. Vyvolávacia cena je 10 euro, cena rovná cene taxi služieb na Slovensku. Kto dá vác? Nikto iný, ako taxikár. Navrhuje 20 euro kvôli lokalite Riadu v centre starého mesta – Mediny. Navrhujeme zlatú strednú cestu 15 euro. Nesúhlasí. Po kratšej výmene názorov sa otáčame na päte s poďakovaním a odchádzame. Agresívne sa rozbieha za nami a zrazu súhlasí s 15 euro. Niekoľkokrát si potvrdzujeme dohodnutú sumu a nastupujeme do auta. Približne 2 km pred cieľom zastavujeme s tým, že ďalej nepokračuje. Porušil dohodu a nedal si ani vysvetliť. Podľa GPS nás mohol vziať ešte minimálne 1,5 km. Čo z toho plynie? I tak dosiahol čo chcel. Nezarobil 20 euro za 7 km, ale 15 euro za 5 km. Akoby Slovák povedal „vyjeb*l snama!”

2. Premávka v Marakéši je jeden veľký chaos

Šoférovať po Marakéši? Nikdy! Veď sa nedalo chodiť ani pešo. Zažil som zatiaľ najhoršiu skúsenosť s dopravou a kto sa tu odváži šoférovať, tak klobúk dolu. Premávka bola chaotická, nahustená a každý iba vytruboval. Nezodpovední šoféri za sebou zanechávali smrad benzínu. 

Prechádzať cez prechod pre chodcov? Zbytočné! Biele pruhované čiary na zemi neznamenajú nič a nie raz ma skoro sprešovali na franforce, keby nedávam patričný pozor. Načo pozerať pred seba, keď si môžem vychutnávať okolie počas bláznivej jazdy na skútri. 

Človek by si pomyslel, že bude kľud aspoň v úzkych uličkách Mediny plných bazárov, ale nie. Vychutnať si prechádzku a obdivovať mesto je nemožné kvôli ustavičnému vyhýbaniu sa vytrubujúcim skútristom, kde základom je byť ostražitý a držať sa čo najviac vpravo.

3. Otravní jedinci každú chvíľu, z každej strany a na každom kroku

Známe námestie Jemaa el-Fna
Hello my friend! Hello my brother! Where are you from? Can I help you? Taxi? Money? Weed?

Hlášky podobných typov som denne počul xyz krát a po pár hodinách mi to začalo neskutočne liesť na nervy. Slovo „nie, ďakujem“ som si mohol nahrať na záznamník a ušetrilo by mi to námahu. Ignoráciu taktiež nepoznajú a dokážu kričať aj na vzdialenosť desiatok metrov, alebo ti hodia kamienok do tváre. 

Počas Ramadánu sa podmienky prežitia zhoršujú a domáci sú počas dňa agresívnejší. Najnepríjemnejšie bazárové uličky v časti Medina prekvitali obchodníkmi, kde by ťa obrali o posledné, len aby ti mohli niečo predať. Každý by chcel pomôcť ukázať správnu cestu alebo nájsť fajnú reštauráciu a zrazu sa ocitneš v situácii, keď ťa niekam vedie a pravdaže nie zadarmo. Zadarmo tu ani kura nehrabe. A dobrý skutok? Co to jé? Ukáže ti prstom na barák vedľa ktorého stojíš, že by si ho dokázal opľuť a on si vypýta prachy. Hajtrák krpatý. Škola ojebu prijíma študentov od útleho veku, kde prvé slovo „mama“ nahrádza modernejšie verzia „money“. Pri postávaní len tak popri ceste máš v priebehu pól hodiny k dispozícii minimálne tridsať taxíkov. Proste národ otravných ľudí!

4. Čo je horšie ako byť otravný? Byť otravný a zároveň agresívny!

Marakéš
Bazárové uličky v časti Medina

Poznáš ten prípad, keď ti na trhoch padne niečo zaujímavé do oka a po odskúšaní zistíš, že sa ti daná vec nehodí alebo nepáči? Proste sa otočíš na päte a ideš ďalej, nie? Nie! V Marakéši mentalita funguje na odlišnej úrovni. Prvý krok je zjednať šialenú cenu, ktorú je možné znížiť minimálne o polovicu. Buď príjme, alebo neprijme. Nesúhlasí? Otoč sa a choď ďalej! Buď sa za tebou rozbehne so spečatenou dohodou alebo ťa nechá proste odísť. Horší tretí prípad nastáva, keď po zjednaní ceny tovar z nejakého dôvodu odmietneš. Kamoš skúšal berberskú šatku, ktorú sa rozhodol po odskúšaní nekúpiť a predavač mu začal nadávať, štuchať ho prstom do krku a nakoniec dostal kopačku do nohy. Keď som zakročil, že wtf?”, tak vražedným pohľadom odvetil, že je Ramadán a potrebuje jesť. 

V mojom prípade sa jednalo o šiltovku, ktorá mi ani po desiatich odskúšaných modeloch nesedela, tak som teda klasicky odvetil, že ďakujem. Počas odchodu som ešte desať metrov počúval nadávky, nervačenie a opäť výhovorky na Ramadán. Hádam si nekúpim bárs jakú sračku, ktorá mi na hlave sedí ako šerbel len zato, že majú nejaké sebatrýznenie!

Ďalší typ agresivity postihol opäť toho istého kamoša, ktorý ignoroval výzvu „hello my brother from another mother“ od kričiaceho moslima. Ako odmenu za ignoráciu schytal kamienok do tváre. Proste ťa omrzí reagovať na každého, usmievať sa ako pako alebo pokývkávať hlavou. Keby som sa mal s každým zakecať, tak doteraz stojím pri prvom stánku s oblečením a rozoberáme rodokmeň nášho spoločného otca.

5. Deti! Obraz svojich rodičov

Ouzoud
Detičky, detičky! A do školy chodiť netreba?
Money, money, please money…

Deti sú vychovávané na obraz svojich rodičov pričom lekcie žobrania a kšeftovania určite nepatria v škole medzi voliteľné predmety. Sú rovnako otravné, ako dospelí s jediným rozdielom, že pýtajú peniaze aj bez protislužby. Niekoľkokrát ma postretlo šťastie na ulici s objatím a pohľadom kocúra v čižmách. Bojoval by som doteraz keby neprispejem do zvončeka. 

Nepríjemná situácia nastala s dvoma deckami čakajúc pred reštauráciou pokým nedojeme. Po vyplatení účtu nás začali prenasledovať a vyciciavať. Nevzdávali sa minimálne sto metrov. Z nesympatických chlapcov som bol mega vytočený už len z dôvodu, že na nás civeli a robili grimasy počas jedenia. Nedal som im ani groš! V niektorých reštauráciách majú zákaz otravovať turistov, bohužiaľ to neplatí všade.

Žobrajúce deti nie sú problém len v Marakéši, ale v celom Maroku. Na Sahare po vystúpení z autobusu hneď pribehol chlapec pýtajúc keksík. Za uviazanie berberskej šatky dostal odmenu. Pri vodopádoch bola jediná situácia, kedy som chcel dať peniaze dievčatku, no bohužiaľ som nemal drobné a rozmeniť pravdepodobne nemala.

Najkomickejší moment, keď chlapec dostal peniaze iba za ukázanie správneho smeru a on nato „to nie sú peniaze“. Síce dostal pár centov, ale kto si neváži malé peniaze, tak si nezaslúži ani veľké!

6. Nebezpečne pôsobiace štvrte v uliciach Mediny

Maroko
Štvrť v časti Mediny, kde sa pohybovali iba domáci

Nie všetky z rezervovaných ubytovaní sa nachádzali v častiach Mediny, kde by to extra prekvitalo turistami. Často sme prechádzali uličkami, kde stretnúť bieleho turistu bol naozaj zázrak. Domáci nepríjemne zazerali a mnohokrát nás posielali smerom k námestiu Jemaa el-Fna. Bolo zrejmé, že v ich štvrti nie sme vítaní. Situáciu vždy priviedla na pravú mieru informácia o našom neďalekom ubytovaní. 

Nevysvetliteľná situácia však nastala, keď domáca z nášho Riadu Ailen vyšmahla na ulicu jak prd z gatí a otočila nás iným smerom. Bohužial bola francúzsky hovoriaca, takže sme nechápali a nechápeme doteraz. Pravdepodobne nie všetky uličky sú vyhradené pre voľný a bezpečný pohyb turistov.

7. Smrad benzínu, močoviny a hnijúceho mäsa

Maroko
Uličky v Marakéši v časti Medina

V niektorých častiach Mediny to bol ozaj hardcore! Nieraz ma v blízkosti trhov napol závan smradu rôznych delikatés, ktoré celý deň hnili na štyridsať stupňovom slnku. Kuracie a bravčové mäso uskladňované mimo chladiaceho boxu muselo byť navečer jemne predpečené. V reštaurácii som mal pri jedení národného tažínu nieraz obavy ohľadnom pôvodu mäsa a na „čerstvých“ rybách na trhu sa nachádzalo viac múch než celá plocha ryby. 

Vo frekventovanejších častiach sú populárne okružné jazdy konským kočom, ktoré za sebou zanechávajú čerstvé mláčky močoviny a voňavý konský trus. Fajnšmekri si zaručene prídu na svoje.

Smrad benzínu od premnožených skútristov a starých vrakov aút bol pre mňa prijateľnejší, no z dlhodobého hľadiska by ma kariéra feťáka určite neminula. 

8. Spoznávacie zájazdy značne zavádzajú od reálnych očakávaní

Essaouira
Obed na ulici v Essaouira

Rozhodnúť sa cestovať spoločnosťami, ktoré ponúkajú spoznávacie zájazdy po Maroku prináša určité výhody aj nevýhody. Štatistika hovorí, že tri z troch spoločností v Marakéši odr*áva. Každý z výletov vyšiel takmer raz toľko, ako cena výletu. Uvediem príklad:

Výlet do prímorského mestečka Essaouira známeho z Hry o tróny zakúpiš za 25 euro, kde máš v cene zahrnutú dopravu, fľašu minerálky a sprievodcu. Väčšina záujemcov sa rozhodne navštíviť Essaouiriu kvôli filmovým kulisám, ktoré preslávili mesto. Minimálne určite ja! Realita sa však od očakávaného značne líši, nasledovne:

a) Pól hodinová zastávka zahrňujúca prehliadku výroby argánového oleja, ktorá ma absolútne nezaujímala. Dôvod návštevy jasný! Možnosť zakúpiť si ich drahé produkty. Veď prečo nedať ostatným príležitosť vyžmýkať z turistov čo najviac?

b) Druhá o niečo zaujímavejšia zastávka v sade s arganovníkom, kde koruny stromov zdobili kozy. Hodnotil by som pozitívnejšie, keby sme sa nezdržali len päť minút a pastier nepýtal peniaze za fotenie kozeniek na strome. Samozrejme nedostal nič!

c) Maročan, ktorý počas prehliadky mesta kráčal s nami tváriac sa ako sprievodca a prehovoril dokopy desať slov. Chruňo nás vodil po trhoch, obchodoch a nejakých zapadnutých častiach mesta. Nato, že chcem vidieť prístav z Hry o tróny mi odvetil iba „potom, potom“. Myslíte, že nás tam „potom“ zobral? Pravdaže nie! Našťastie som to stihol pozrieť počas hodinového rozchodu. Vraj ho to mrzí, nestíhame a dotiahol nás do drahej reštaurácie na vycicanie od blížnych svojich. Aby nestačilo, tak nadrzovku vypýtal 6 euro za jeho dokonalé sprievodné schopnosti. Sprievodca mal byť v cene, no bohužiaľ pri jeho neodbytnosti pri vysvetľovaní, ako veľmi bol napééé sme dokázali znížiť iba na 4 eurá.

d) V reštaurácii som zaplatil 15 euro za rybu, kde pár metrov ďalej na luxusnejšom mieste ponúkali jedlo v priemere za polovicu. Posadili nás pri polorozpadnutom stole na ulici, kde každú chvíľu otravoval nejaký somrák ponúkajúc hašiš, ktorý to nevzdal ani po šiestykrát.

e) Fľaša minerálky započítaná v cene zájazdu sa pri vysokých teplotách niekde záhadne vyparila.

Keď to zhrniem, tak som mohol ušetriť zbytočne minutých 14 euro.

Podobné situácie nastali aj v Ouzoude pri vodopádoch a cestou do Saharskej púšte. V Ouzoude by som bez sprievodcu stihol kúpaníčko pod vodopádom a fotenie bez stresových situácií, kde ma niekoľkokrát ponaháňal. Vraj zdržujem! Nebolo nikde napísané, že sa musím povinne previesť na plťke. Bohužial dve euríčka prievozcovi sú proste dve euríčka. Hlavne, že sme si užili hodinovú priehliadku výroby argánového oleja, ktorej postup výroby už poznám odzadu. 

Cestou do Zagori v Saharskej púšti sme zastavili v markete v pohorí Atlas, kde raňajky vyšli na 20 euro. Okrem 6 croissantov, 3 chipsov a 4 keksíkov sme nič nekúpili. Skrátka ku*va dobrý obchod! 

V meste Ouzzarate sprievodca spomenul, že sa v meste točil napríklad Star Wars, Gladiátor, Game of Thrones a vôbec nás tam nevzal. Namiesto toho nám ukázal výrobu prašivých kobercov, predajňu olejov a nakoniec vzal do reštaurácie. Zmysluplná prehliadka! Hádam nemyslel, že budem trepať domov koberec, ktorý ani nelieta. 

9. Hašiš a drogy ako náhrada alkoholu

Marakéš
Ulica v Marakéši

Vraví sa kto hľadá ten nájde. V prípade hašišu hľadať nemusíš. Nájde si ťa to samo. Deti aj dospelí ho ponúkajú hocikde na ulici. V Maroku alkohol nedegustujú, takže si dlhé večery po západe slnka krátia húlením trávy. 

Zážitky ostatných cestujúcich:
– Spolusediaceho z lietadla v Marakéši okradli, keď pýtal Maročan peniaze za ukázanie správneho smeru cesty. Chalan mu chcel dať 10 euro a z ruky mu vytrhol 50 euro. S frajerkou nič nezmohol. 
– Ten istý chalan chcel zaplatiť 3 eurá za prehliadku spracovania kože a Maročan vypýtal rovno peniaze aj pre svojich ostatných kolegov. Že vraj sú všetci rodina.
Devušky z Ruska boli zhrozené po príjazde do Marakéšu. Vraj v Casablance, Fese alebo Chefchaouene sa cítili oveľa bezpečnejšie. Zo strachu prechádzať sa večernými ulicami Marakéšu nás poprosili o sprievod na večeru.

Na záver nejaké rady a tipy, ako si spríjemniť pobyt v Marakéši:

 Ubytovať sa mimo Mediny v hoteloch, kde je oveľa väčší kľud a čistota prostredia. Alebo si zvoliť ubytovanie v Medine v Riadoch, ale čo najbližšie k hlavným cestným ťahom, v blízkosti parkov alebo turistických atrakcií. Odporúčam sa vyhnúť oblasti Bab Aylan a Arset El Baraka. 
Na spoznávacie zájazdy jazdiť autobusom mimo cestovných spoločností. Niekedy autobus víde lacnejšie a môžeš si naplánovať trasu podľa seba. Napríklad do Essaouira chodil autobus každé dve hodiny a cena lístka sa pohybovala okolo 20 euro spiatočný. Alebo sa ubytuj mimo centra a prenajmi si auto. 
– Ubytovať sa v inom meste a Marakéš navštíviť iba formou spoznávacieho zájazdu. Myslím si, že maximálne dva dni v meste bohato stačia. 

– Ak nemáš problém s rozdávaním peňazí, tak rovno žobrákovi prispej a ušetríš si tak desať minút svojho života
– Ak nie si rozhodnutý niečo kúpiť, tak si to ani neskúšaj a predídeš agresivite.
Od nikoho nechci pomoc inak si môžeš pripraviť peňaženku a cálovať. 
Večne tulák
Večne tulák
Cestovateľský blog Večne tulák je slovenský blog začínajúceho cestovateľa, ktorý ťa inšpiruje nesnívať svôj život, ale žiť svôj sen.
Večne tulák
Leave a Comment