Cestovateľský blog Večne tulák je slovenský blog začínajúceho cestovateľa, ktorý ťa inšpiruje nesnívať svôj život, ale žiť svôj sen.
Keď si čítal článok „9 dôvodov prečo sa mi Marakéš nepáčil“ a pripadal ti príliš kritický, tak nemaj obavy. Nehodnotím celé Maroko negatívne na základe zopár negatívnych zážitkov z Marakéšu. Vždy si môžeš zariadiť pobyt tak, aby pozitívne zážitky prevyšovali nad negatívnymi. Buď realista a na čisto pozitívne zážitky rovno zabudni! 🙂
Spoločnosti ponúkajúce zájazdy sa snažia zarábať štýlom, že dajú zarobiť aj bratovej sestre z tretieho kolena. Teda aspoň tri z troch odskúšaných spoločností tak fungovali. Osobne by som spoznávacie výlety riešil na vlastnú päsť buď autobusom alebo autom. Výnimkou je Sahara, kde by rezervácia výletu mimo cestovné spoločnosti prebiehala komplikovanejšie.
Marakéš mimo divokých pouličných situáciíí ponúka aj veľmi pekné a zaujímavé miesta na ktoré sa oplatí vyhradiť si nejaký ten čas.
Je jedným z najväčších a najstarších palácov v Marakéši. Pozostáva z dvoch veľkých záhrad a jednej z najvyšších veží Mediny. K dispozícii je aj múzeum s množstvom historických informácií, obchod, kníhkupectvo a dve kaviarne. Čarovná záhrada nám spríjemnila deň po nepekných situácich zažitých na trhoch a len za 60 dirhamov na osobu. Prístup na vežu je za zvlášť poplatok.
Námestie mŕtvych je hlavným námestím v Marakéši. V minulosti sa na námestí odohrávali popravy a dnes slúži ako miesto, ktoré po západe slnka mení svoju podobu. Námestie sa z väčšej časti zaplní stánkami s jedlom a nastane atmosféra plná zábavy napríklad v podobe zaklínačov hadov a bubnistov. Poznám to iba z počutia, keďže počas mojej návštevy cez deň bolo námestie poloprázdne.
Kutubíja je najväčšou mešitou a zároveň orientačným bodom v Marakéši. Nachádza sa 200 metrov od námestia Jemma El Fna a jej základný kameň bol položený v roku 1158. Vstup dovnútra mešity majú povolený iba moslimovia, takže 77 metrovú vežu môžete pokochať iba zvonka.
Je palmová oáza so sto tisíckami palmových stromov nachádzajúca sa na severovýchode Marakéšu. Legenda uvádza, že oáza vznikla z ďatlových semien odhodených arabskými bojovníkmi pred storočiami, ale pravda je schovaná v podzemnom akvadukte. Bol to starý systém zásobovania resp. prepravy vody z hlbokej studne. Ďalší staroveký príbeh označuje záhradu paliem za “vrúcne deti africkej zeme a slnka”. V rezorte paliem je možnosť zajazdiť si na ťavách na 8km dlhom úseku. V blízkosti oázy sa nachádza známa Niiki Beach a Golf Palace.
Je trh v Marakéši, ktorý sa náchadza v starom meste – medine, len pár krokov od námestia Jemaa El Fna. Svôj vlastný souk má každé jedno mesto v Maroku. Ceny sú tu dosť nadsadené, ale nie je problém zjednávať. Ja som zjednal šiltovku z 200 na 120 dirhamov a šatku zo 150 na 100 dirhamov. Ak si tovar zjednal na požadovanú cenu, tak ho odporúčam aj kúpiť, inak môžeš rozhnevať predávajúceho. Na trhu nájdete všetko od výmyslu sveta.
Ostatné zaujímavosti, ktoré sme nestihli pozrieť sú napríklad Bahia Palace (palác), Jardin Majorelle (záhrada), El Badi Palace (ruiny palácu), Menara gardens (záhrady) a Tanneries (Koželužne).
Dvojdňový výlet do Saharskej púšte spoločnosťou Morocco Desert Fun Trip vybavenou cez tripadvisor za cenu 53 euro. V cene zájazdu je zahrnuté vyzdvihnutie z hotela o pol 8 ráno, transport v klimatizovanom minibuse, jazda na ťavách pri západe a východe slnka a večera s raňajkami v berberskom tábore.
Ako som už spomínal, tak spoločnosti sa snažia dať zarobiť čo najviac aj svojim známym a naša prvá zastávka bola niekde v obchode v pohorí Atlas, kde nás raňajky vyšli na 20 euro v podobe croisantov, keksíkov a čipsov. Celú cestu prechádzame cez pohorie Atlas, takže počas cesty je niekoľko 5-10 minutových zastávok na fotenie.
Ait Ben Haddou je prvá väčšia zastávka po ceste do Saharskej púšte, kde sa točili napríklad Hry o tróny, Gladiátor a princ z Arábie. Mestom nás sprevádzal sprievodca, ktorý si za sprievod vypýtal 3 eurá. Prvé miesto, kde nás neotravoval žiadny pouličný predavač. Všetci vyzerali umorene schovávajúc sa pred slnkom. Z najvyššieho bodu mesta je pekný výhľad široko ďaleko. Sprievod po hodine ukončujeme v reštaurácii, kde nie je povinné zostať. Môžete sa postaviť a odísť do inej reštaurácie, ak by sa Vám zdali ceny neprijateľné. Za jedlo pre troch sme zaplatili 270 dirham / 27 euro a za liter a pol fľaškovej vody 15 dirham / 1,5 eura.
Na Saharskú púšť sme dorazili tesne pred západom slnka, aby sme vychutnali dokonalú atmosféru pri jazde na ťavách. Ťavy jednohrbé nás viezli do berberského tábora približne štyridsať minút. Proste nezabudnuteľný zážitok.
Ubytovanie v stanoch na miestne pomery bolo vskutku postačujúce a nerobilo problém zaspať ani na matraci. Nad ránom sa riadne ochladilo a deka moc nezahriala, takže odporúčam pribaliť teplé oblečenie. Prípadne nespať nahý 🙂
Uprostred tábora sa nachádzalo sedenie, kde sa podával mätový čaj, prípadne marihuana od domácich, ktorí pofajčovali jedna radosť. Po výdatnej večery v podobe tadžínu a Hariry pokračovala zábava pri táboráku, kde nám do rána hrali a spievali berbery.
Na raňajkách o 7 ráno sa podávalo pečivo s maslom, džemom a medom, ktoré sme spláchli tradičným mätovým čajom. Po raňajkách nasledovala opäť cesta na ťavách k minibusu. Berbery si za služby vypýtali dobrovolné díško.
TIP: V prípade, ak chceš zažiť pravú púšť s poriadnymi dunami a nie len okrajovo, tak odporúčam namiesto dvojdňovej Zagory navštíviť trojdňovú Merzougu, ktorá sa nachádza o 300 km ďalej.
Cestou späť do Marakéšu zastavujeme v meste Ouzorzatte, kde sa taktiež natáčalo veľa známych filmom. Kulisy filmov však náš sprievodca obkľukou obišiel! Ukázal nám iba nudnú predajňu kobercov, kde plietla tetula jeden koberec už takmer tri mesiace, predajňu oleja s krátkou prezentáciou a sprievod ukončil po trištvrte hodine v reštaurácii. Asi najhoršia prehliadka, kde bolo očividné, že nám chcú proste iba niečo predať. Sprievodca díško nepýtal a obed koštoval 100 dirham / 10 euro za dosť malú porciu.
Druhý tentoraz jednodňový výlet nás priviedol k vodopádom v Ouzoud cez spoločnosť Marrakesh Travel Services vybavenou cez viator za cenu 30 euro. V cene zájazdu bolo taktiež zahrnuté vyzdvihnutie z hotela o pol 8 ráno, transport v klimatizovanom minibuse, sprievodca a obed.
Famózne miesto, ktoré sa oplatí vidieť no spoločnosť Travel Services v harmonograme neuvádza prezentáciu výroby olivového oleja a návštevu berberského príbytku. Zbytočnosť, kde sa strávilo v podstate viac času ako pri samotných vodopádoch. Na chill out a vychutnanie si prírodnej krásy vôbec nebol čas a sprievodca ma v kuse naháňal nech si švihnem. Mal som mu chuť jednu prij*bať. Hlavná atrakcia kvôli ktorej som šiel na výlet boli vodopády a strávil som pri nich maximálne pól hodinu. Fuck!
Keď si odmyslím všetko negatívne, tak Ouzoud je nádherné miesto na ktoré sa môžeš pokochať z rôznych perspektív. Na vrchu sa nachádza obrovský palác kráľovho brata so stovkami izieb.
Vodopády ponúkajú možnosť nákupu suvenírov, stravovanie sa v reštauráciách za približne 100 dirham a odfotenie sa s opicami. Väčšinou pri opiciach sedí deduško, ktorý ponúka na predaj orechy alebo hrach. Orechy predávajú aj deti za 50 dirham, ale podľa sprievodcu nemáme dať viac ako 5 dirham / 0,5 eura.
TIP: Ak chceš stráviť viac času pri samotných vodopádoch, tak odporúčam navštíviť Ouzoud autobusom a vyhnúť sa cestovným spoločnostiam.
Posledný tretí jednodňový výlet do prímorského mestečka Essaouira cez spoločnosť Marrakesh Select Travel sme vybavili opäť cez viator za cenu 25 euro. Tento výlet ma sklamal najviac čo sa týka cestovných spoločností, keďže v cene zájazdu mala byť zahrnutá minerálka a sprievodca a ani jedno z toho! Viac o nedostatkoch sa môžeš dočítať v prvom článku v bode 8 na tomto linku.
Po ceste do mesta Essaouira opäť zbytočná zastávka vo výrobni argánového oleja spojenej s predajňou. Zaujímavejšou zastávkou však boli ovce, ktoré pózujú na konároch argánových stromov 🙂 Bola to síce iba päť minutovka, ale záživná.
Na vyššie a nižšie uverejnených fotkách sú miesta na ktoré som sa tešil najviac. Jedná sa o filmové kulisy, kde sa natáčali Hry o tróny, presnejšie pasáže s Daenerys Targaryen. Už som prestal dúfať, či nás sem sprievodca vôbec zoberie, ale chvala bohu zobral. Jedno miesto som si musel ísť pozrieť osobitne, keďže nás ťahal do drahej reštaurácie a vypýtal si nemalé dýško za chabú prednášku, ktorá mala byť v cene!
TIP: Opäť sa budem opakovať a odporúčať výlet autobusom alebo vlastnou dopravou mimo cestovných spoločností a vyhnúť sa zbytočným komplikáciám. Zažili sme ich nemálo, ale šťastie praje pripraveným a možno sa Vám podarí nájsť spoločnosť ktorá nezavádza. Good luck 🙂
Po zhrnutí všetkých pozitívnych aj negatívnych zážitkov Maroko odporúčam každému, kto túži zažiť pravú atmosféru ďalekého orientu. Inštrukcie, ktoré som uviedol v radách a tipoch v predošlom článku na tomto linku môžu byť nápomocné. Každý však zažije na vlastnej koži niečo iné a výsledný pocit bude u každého odlišný. Veľa záleží od povahy jednotlivca a postoju. V budúcnosti sa však určite vrátim a prebádam miesta, ktoré sa mi za týchto pár dní nepodarilo.